Na slovenských dedinách v minulosti zvyčajne pralo štyrikrát v každom ročnom období. Menšie pranie bielizne a detských šiat sa robilo častejšie podľa potreby.
Pranie trvalo dva-tri dni a zúčastňovala sa na ňom celá rodina, hlavne ženy.
Muži pomáhali nosiť ťažkú namočenú bielizeň, vysekávať v zamrznutej rieke či jazere diery, alebo nanosiť vodu.
Jediným pracím prostriedkom bol na dedinách dlho lúh, ktorí sa podomácky vyrábal z popola. Používali sa aj bylinky, napríklad výťažok z koreňa mydlice lekárskej. Neskôr sa pralo mydlom, ktoré bolo univerzálnym čistiacim prostriedkom na umývanie vlasov aj kúpanie.
Sóda sa začala používať až dvadsiatych rokoch minulého storočia. Prvý deň sa „zváralo“. Bielizeň sa vložilo do veľkej drevenej nádoby, takzvaného zváradla. Kto nemal mydlo, dal do pláteného vrecka drevený popol, cez ktorý sa niekoľkokrát liala horúca voda, čím sa získal lúh.
Bielizeň sa nechala do druhého dňa odstáť, aby sa špina uvolnila. Ráno sa špinavé miesta ručne a pomocou valchy oprali a šlo sa pláchať pod tečúcu vodu k potoku. Pomocou piestu sa z bielizne búchaním odstránil zvyšok špiny a lúh. Vzácne kusy, ako mužské košele, rukávy na ženských košeliach a čepce sa škrobili škrobom vyrobeným z múky.
Zdroj: Kysuce.sk
Chcete dostávať podobné tipy a rozvíjať svoje krajčírske schopnosti? Kreatívny kurz šitia je pre vás tou najvhodnejšou voľbou.
